Nedávno som dočítala knižku s názvom „Robiť ťažké veci“. Áno viem, že táto kniha je u nás už dlho, a aj ja som ju mala dlho v knižnici. A konečne som sa k nej dostala.  Rada by som sa s vami podelila aspoň o pár postrehov a myšlienok z nej doplnených mojimi osobnými úvahami.

„výjsť zo svojej zóny komfortu“ ---) každý z nás má svoju zónu komfortu, kde sa cíti spokojný a v bezpečí. Nič nás tam neohrozuje, sme chránení. Robíme len to, čo je v okruhu tejto našej zóny. Ak máme zájsť za ňu, máme problém, cítime sa neistí, bojíme sa, že zlyháme. Priznajme si, že sa nám často ani nechce, pretože sme jednoducho spokojný takto.

Napríklad: Pomáham v domácnosti tak, že vynesiem smeti, odložím riad, povysávam. Splním to a som spokojný. Veď som pomohol! Ale čo tak prekročiť svoju zónu komfortu tak, že sa pokúsim niečo uvariť?  (Výhovorka typu: ja variť neviem, neobstojí! Čím častejšie to budeš skúšať, tým lepšie to budeš vedieť). Alebo si všimnem kopu starých novín a časopisov, o kt. už mesiace nikto nezakopol a skúsim ich vytriediť? Alebo čo tak skrášliť obydlie napr. nejakou výzdobou, sviečkou, kvetom a podobne? Možností je veľa.

Iným príkladom môže byť naučiť sa nový jazyk. Veľa ľudí mi hovorí: chcel by som raz vedieť po francúzsky, alebo nemecky. A keď sa ich spýtam, či pre to niečo robia, povedia, že nie. „Prijať si zmenu nič nezmení. Rozhodnúť sa teraz hneď k činu zmení všetko!“

Priznajme si, že sa bojíme, čo je za touto našou zónou komfortu. Ale pravda je taká, že prvý krok je najťažší. Potom to už ide len a len ľahšie. Každé takéto vykročenie z našej zóny komfortu nám zväčšuje svaly. Dokonca aj vtedy, keď výsledok nebude podľa našich očakávaní. Zakaždým keď výjdeme z našej zóny komfortu sa toto naše bezpečné miesto rozširuje.

Preto je to tak, že čo niekomu nerobí minimálny problém, s tým sa iný trápi niekoľko hodín či dní. Je to preto, že v tejto oblasti má ten prvý človek širšiu zónu komfortu. Nie je to pre neho problém. Preto ak budeme aj my rozširovať toto svoje bezpečné miesto, bude to v konečnom dôsledku pre nás jednoduchšie neskôr. Ako aj hovorí  jedno naše príslovie: „ťažko na cvičisku, ľahko na bojisku“. Ak si raz na takýto štýl života zvykneme, nebudeme sa chcieť vrátiť k predošlému. Bude nás to posúvať dopredu, a to nám dá skvelý pocit!

Niekedy za túto našu zónu komfortu bojíme ísť aj preto že nevieme čo nás tam čaká. Napríklad: Máme partiu kamarátov, ale vieme, že mnohé veci, kt. robia nie sú tak celkom v poriadku, vnútorne s nimi nesúhlasíme a musíme sa prekonávať keď sme s nimi. Smiať sa či nesmiať keď hovoria neslušné vtipy? Pozrieť si alebo nepozrieť nevhodný film? Skúsiť trávu, alebo odmietnuť? Vieme, že ak s tým prestaneme, staneme sa pre nich čudákmi, a čoskoro sa dostaneme mimo túto našu partiu. Nevieme čo bude nasledovať potom. Jednoducho to nevieme. Ale ako je v knihe pekne vystihnuté: „Nebáť sa zveriť neznámu budúcnosť známemu Bohu.“ A aj keď si neveriaci, neboj sa urobiť to, čo považuješ za správne. Hlavne buď sám sebou! Lebo: „narodili sme sa ako originál, nezomierajme ako kópia!“ Teraz si možno nevieš predstaviť čo bude, ale ver, že vo väčšine prípadov sa tvoje najhoršie očakávania nesplnia. „V živote často dopadnú veci dobre.“

Prosím vás, nedajte sa odradiť strachom! „Horšie ako prehrať je nikdy sa nepokúsiť.“ Ja osobne musím priznať, že som to často spravila. Vzdala som sa skôr ako by som sa bola o čosi pokúsila. Podľahla som strachu. Potom som to veľmi ľutovala, ale bolo neskoro (aj keď nikdy vlastne nie je neskoro). Niekedy som to aj skúsila, ale nemalo to očakávaný úspech, tak som to viac neskúšala. Ďalší omyl! Nestačí pokúsiť sa raz, dva, tri krát, niekedy treba oveľa viac pokusov.

A nakoniec krásna myšlienka z tejto knihy: „Nevadí ak neuspejete v ťažkých veciach, lebo všetko úsilie – dokonca aj neúspešné  - produkuje vývoj.“

 „svätá túžba“ ---) Je to veľká vec, po ktorej veľmi túžime a ktorú do nášho srdca vložil Boh. Napríklad to môže byť pomoc deťom v Afrike, alebo aj pomoc  bezdomovcom. Väčšinou si povieme, že je to nereálne. Ale to nie je pravda! V knihe sa vykresľuje viacero príbehov tínedžerov, ktorí to dokázali! Napríklad jeden chlapec uskutočnil zbierku po školách a farnostiach a vyzbierali dosť peňazí na to, aby v Afrike postavili novú studňu, kt. zlepšila život (mnohým ho iste aj zachránila) asi 20 000 ľuďom. Prvý krok bol pre neho ťažký, ale on to nevzdal, on to skúsil!!! Máš aj ty svoju „svätú túžbu“? Ja mám. Napríklad by som chcela zorganizovať aby čo najviac ľudí vyrobilo vianočné pohľadnice, ktoré by sa potom rozosielali ľuďom napríklad do nemocníc, domovov dôchodcov, väzníc, detských domovov a podobne. Takže určite očakávajte že sa takáto výzva objaví, či už na tejto stránke, alebo na fb. Dúfam, že sa zapojíte J.

CVIČENIE: Napíš si teraz na papier, alebo do PC 3 veci, v kt. by si mohol prekročiť svoju zónu komfortu. Napríklad: Začnem sa učiť po taliansky, budem vstávať o hodinu skôr, skúsim popremýšľať ako by som vedel pomôcť deťom v detskom domove, prípadne sa niekomu zverím s touto svojou „svätou túžbou“. Mať tím spriaznených duší je na nezaplatenie!!! „Čím viac hláv, tým viac rozumu“.

Okey, toto by na dnes stačilo. Sú to veci, ktoré ma v tejto knihe najviac zaujali. Verím, že aj vás oslovili a niečo si z nich vezmete.

Prajem vám krásny a usmievavý dník.

A nezabudni... SMEJ SA!

Mirka