"Oheň je dobrý služobník, ale zlý pán."

Presne toto isté platí aj o našich citoch.

City samé o sebe nie sú ani dobré, ani zlé. Sú len príjemné alebo nepríjemné. Napríklad taký hnev. Nie je zlé sa hnevať. Ale nie je to vyslovene ani dobré. Môže to byť však nepríjemné. Nie je však ani tak dôležité čo cítime (aj keď v tej chvíli sa nám to dôležité zdá. Mne tiež, nie som výnimka). Ale oveľa dôležitejšie ako to, je čo s týmito citmi spravíme. Môžme sa napríklad na niekoho hnevať pár minút a potom to hodíme za hlavu. Povieme si, že nám to za to nestojí. Veď život je príliš krátky na to aby sme si ho robili nepríjmeným. No môžme sa na niekoho hnevať hodiny, dni, týždne, dokonca aj roky. Žiaľ stáva sa to. Ale nie je to dobré. 

Je to presne ako s ohňom. Keď nám horí v kuchyni pri obede sviečka - je to veľmi príjmené. Ale keď sa nám chystí záclona a postupne celý dom - je to tragédia. Tak ako hasíme takýto oheň, musíme hasiť aj ten náš vnútorný - citový oheň. A najlepšie by bolo keby sme ho vedeli skrotiť na taký príjmený ohník, ktorý horí na zapálenej sviečke alebo pri opekačne. 

A nakoniec, aj tak je to všetko o rohodnutí. Tak ako celý náš život sa rohodujeme, môžme to urobiť aj v našich citoch. Rohodujeme sa, či si kúpime tričko alebo nohavice, či si prečítame knihu alebo pozrieme film. Rovnako sa môžme rohodnúť či sa na niekoho prestaneme hnevať, alebo sa budeme hnevať celý život.

Môžte namietať: veď ale ja to tak cítim! Áno, teraz to tak cítiš, ale vyslov to! Vyslov: ja tomu človeku odpúšťam, rozhodujem sa nehnevať. Nemusíš hneď pocítiť zmenu, ale tá časom príde. Ak s tým máš veľký problém, opakuj si to každý deň, a uvidíš že to neostane rovnaké. To ti garantujem!

City sú ako oheň. Buď sa pri ňom príjmne ohrejeme, alebo sa spálime. 

Musíme sa naučiť ovldáať naše city. Je to pre náš šťastný život veľmi dôležité!

Nepokladám sa za človeka, ktorý to už celkom zvládol. Aj ja musím niekedy svoje city hasiť...Ale snažím sa o to. A preto aj teba chcem povzbudiť k takémuto snaženiu. 

A nezabudnI... SMEJ SA! 

Mirka